Foto: z otvorených zdrojov
Niekedy je najlepšie, keď dospelý človek jednoducho prestane, hovorí lekár
Keď dieťa hádže hračky namiesto toho, aby správne poskladalo kocky, alebo sa tvrdohlavo pokúša samo zapnúť zips, rodičia často túžia pomôcť.
Práve v týchto chvíľach, keď batoľa „zápasí“ s úlohou, prebieha skutočné učenie. Marissa Penny, detská ergoterapeutka a pediatrička, ktorá pracuje s deťmi, povedala.
Niekedy je najlepšie, čo môže dospelý urobiť, jednoducho prestať, hovorí lekárka. Kedysi sme si mysleli, že učenie je proces, v ktorom treba dieťa neustále usmerňovať, ukazovať mu a nabádať ho. Ale v prvých rokoch sa mozog dieťaťa vyvíja prostredníctvom skúseností, aj keď tieto skúsenosti nie sú ideálne.
Dieťa sa učí tak, že si niečo vyskúša a pozoruje výsledok, napríklad čo sa stane, ak niečo silnejšie stlačíte, otočíte, presuniete alebo vylejete. Ide o základné zručnosti myslenia, ktoré sa neskôr stanú základom pre rozhodovanie, tvorivosť a samostatnosť.
Dokonalý okamih
Marissa priznáva, že počas sedení často zámerne nezasahuje, ale jednoducho nechá dieťa samostatne skúšať nové veci a veci, ktoré ho zaujímajú. Takéto „pauzy“ vytvárajú priestor na skutočné učenie, keď dieťa cíti dôveru. Keď dospelí neopravujú každý pohyb, dieťa si uvedomuje, že je bezpečné robiť chyby. A tak skúma svet odvážnejšie.
Malé výzvy – veľké víťazstvá
„Trochu sa zraniť“ počas hry nie je tragédia, ale súčasť procesu. Keď dieťa čelí výzvam a samo nachádza riešenia, buduje si odolnosť, sebadôveru a schopnosť riešiť problémy. Práve tieto zručnosti v budúcnosti pomáhajú prekonávať stres, prispôsobovať sa zmenám a nevzdávať sa po neúspechoch. Preto ak sa vaše dieťa opäť vytrvalo snaží zostaviť pyramídu, neponáhľajte sa zasahovať.
Ako podporiť svoje dieťa bez zasahovania
- Buďte prítomní, ale nekontrolujte. Vaša prítomnosť je podporou. Dokonca aj tiché „som tu pre teba“ dodáva vášmu dieťaťu dôveru.
- Kladte radšej otázky, než aby ste dávali hotové riešenia. Napríklad: „Čo sa stane, keď to otočíte?“ alebo „Prečo si myslíte, že to nefunguje?“.
- Chváľte proces, nie výsledok. Namiesto „Dobrá práca pri skladaní“ povedzte: „Tak veľmi si sa snažil! Nevzdal si to!“
- Dovoľte chyby. Nie je to zlyhanie – je to skúsenosť. Práve vďaka nej sa dieťa učí príčiny a následky.
Keď budete mať nabudúce pokušenie pomôcť svojmu dieťaťu „urobiť správnu vec“ – zastavte sa. Zastavenie neznamená ľahostajnosť. Je to vedomé rozhodnutie dať svojmu dieťaťu priestor na rast. Pretože skutočné učenie nie je o rýchlosti alebo dokonalosti. Je o dôvere, trpezlivosti a slobode skúšať to znova.
Neponáhľajte sa s opravovaním, pozorujte, verte v schopnosť svojho dieťaťa učiť sa, aj keď sa zdá, že sa len hrá. Pretože práve v hre sa rodí vývoj.
